reklama

Stručná história mesta Prievidza

Zemepisná poloha a prírodné podmienky Prievidza leží v strede Prievidzskej kotliny,ktorá tvorí podstatnú časť Hornonitrianskej kotliny. Prievidzská kotlina je ohraničená na východe pohoriami Vtáčnik a Žiar,na severe výbežkom Malej Fatry,na západe Strážovskými vrchmi a na juhu je to pohorie Tríbeč. Kotlinou preteká rieka Nitra, do ktorej sa vlieva Handlovka. Mesto leží v nadmorskej výške 280 metrov.  Územie horného ponitria a teda aj okolia Prievidze sa z geologickej stránky vyvíjalo najmä v dvoch hlavných obdobiach: v prvohorách,počas ktorých sa vyvíjala variská sústava, a v druhohorách a treťohorách, keď sa vyvíjali Karpaty ako súčasť alpínskej horskej sústavy.  V kotline sa uplatňujú jednak teplomilné a suchomilné panónske a stredomorské prvky rastlinstva a živočíšstva,podhorské prvky karpatskej flóry a fauny. Na jednej strane to spôsobuje vyústenie kotliny dolinou rieky Nitry do Panónskej nížiny a na druhej strane zasa na pomerne malých vzdialenostiach až 1000 metrové prevýšenie okolitých hôr.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

História mesta

Prvá písomná zmienka o tomto osídlení pochádza až z roku 1113 z listiny Zoborského opátstva.Listina je nesporným dôkazom o stave osídlenia na hornej Nitry. Prievidza sa tu uvádza ako najsevernejšie položené sídlisko v tejto oblati. Mestské práva boli Prievidzi udelé královnou Máriou 26.marca 1383.Tým mesto získalo výsady ako boli napriklád konanie trhov,slobodný rozvoj remesiel,výber mýta,královskú ochranu atd.Už v roku 1325 Prievidza získala žilinské mestské právo.Mestské právo bolo odobraté králom Žigmundom roku 1429 čo malo za následok úpadok mesta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prievidzský hrad

Z hradu sa nezachovali žiadne základy a dokonca ani jediné historické zobrazenie. Stál na mieste zvanom Mariánsky vŕšok. Domínium hradu bolo vytvorené z majetkov prievidzskej a nováckej občiny. Predpokladá sa, že bol postavený v 11. storočí, písomne je doložený v roku 1276, kedy ho kráľovské vojská dobyli od násilníckych bratov Kazimírovcov. Roku 1289 ho obsadil Peter z rodu Hunt-Poznanovcov, neskoršie Matúš Čák. Za kastelána vymenoval Ladislava Pecha. Hrad a jeho panstvo po Čákovej smrti vrátil šopronský župan Omodej kráľovi. Ten v roku 1321 zlúčil panstvá Prievidza a Bojnice. Odvtedy bol hrad opustený. Hrad zanikol v rokoch 1321-1330.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V 16.storočí sa v meste tak ako aj v iných mestách prejavila reformácia. V roku 156O tu vznikla latinská evanjelická škola. Prievidza sa ocitla na dôležitej obchodnej ceste po tom ako južné uhorsko obsadili Osmani. Táto cesta viedla z Viedne až po Sibiu v Sedmohradsku.V roku 1564 bolo mesto vypálené Osmanmi.

17.storočie

Mesto sa dostáva do rúk rodu Pálffyovcom. Dochádza tu k rekatolizácií. Dôkazom toho je príchod piaristov a v roku 1666 bolo založené piaristické gymnázium,ktoré malo už v roku 1672 takmer 300 žiakov.Mesto bolo opakovane plienené počas stavovských povstaní. Najvýznamnejšou udalostou bolo Tökölyho vyplienenie a vypálenie mesta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tökölyho plienenie mesta

Začiatkom septembra bol Imrich Tököly s francúzskym plukovníkom Christophe d Alendry de Boham v Mukačeve a ich vojská pri Tise. Na vtedajšie komunikačné možnosti bol ich postup mimoriadne rýchly. Po vyvraždení opevnenia sv. Žofie sa obaja velitelia rozdelili. Tököly sa vybral cez Žilinu na hornú Nitru. Hlavným cieľom výpravy boli banské mestá, vedlajším cieľom bolo ničenie majetku grófa Pálfyho,ktorý sa často vyznamenal v bojoch proti kurucom. 26. septembra 1678 vyplienili obce na hornej Nitre : Pravenec,Nemecké Pravno, Gajdel, Chrenovec, Handlová, Poluvsie a mnohé ďalsie. Mesto bolo vydané napospas plieneniu a bolo vypálené. Požiar zničil takmer všetky budovy v meste. Dievčatá a deti boli brané do zajatia,ktoré boli predané do otroctva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

18.storočie

Takmer polovica obyvateľov mesta sa zaoberalo remeslami a obchodom, v Prievidzi existovalo približne 40 cechov. V roku 1753 v meste pribudol barokový piaristický kostol ako tretí v poradí. V roku 1764 súd vyhlásil pôvodné privilégiá slobodného kráľovského mesta za zastarané a neplatné, čím sa Prievidza ocitla na úrovni poddanskej dediny. Toto rozhodnutie sa stretlo s nevôľou mešťanov, čo vyvrcholilo v roku 1771 „vzburou prievidzských žien" .

Vzbura prievidzských žien

Z roku 1765 sú zachované prvé údaje o spore, ktorý toto poddanské mestečko viedlo už dlhé roky so svojím zemepánom, majiteľom bojnického panstva, grófom Jánom Pálfym. . Zemepán chcel zvýšiť poplatky za prenajaté benefíciá a keď mešťania neboli ochotní zvýšené nájomné platiť, zrušil ich výsady a benefíciá odobral. Mešťania sa po tomto ocitli v takej situácii, z ktorej videli východisko jedine vo vzbure.Mal byť vyhotovený nový urbár za účasti kráľovského komisára. Kráľovskému asesorovi sa pravdepodobne 17. - 18. marca 1771 podarilo vykonať, na základe úradného oznámenia, exekúciu, pri ktorej odobral mešťanom Prievidze pivovar a mlyny do držby domínia. Otvorené nepokoje začali v Prievidzi 18. marca 1771, keď prichádzal do mesta na niekoľkých kočoch viceslúžny s remeselníkmi. Ženy, ktoré si iniciatívu udržali počas trvania celej vzbury, hoci im pri jednotlivých akciách pomáhali aj muži, keď to zbadali, vyzbrojili sa rozličným domácim náradím a išli im naproti.Kráľovský asesor dal príkaz richtárovi,aby dal zatknú všetky ženy,ktoré sa na vzbure podielali.Richtár tento rozkaz aj vykonal, ale nedôsledne, takže bola zatknutá len časť žien, avšak aj tieto boli na druhý deň prepustené. 19. marca 1771 sa aj napriek týmto udalostiam konal v Prievidzi trh, na ktorom ženy zasa podnikli niekoľko protipanských akcií. Vzbura trnaval 6 týždňov do 24.apríla 1771. Vzbúrené ženy si neskôr uvedomili, že sa dopustili viacerých priestupkov, než si mohli dovoliť a že skôr či neskôr zemepán a stoličná moc proti nim zasiahne. Vzbúrené ženy si už vtedy zaviedli medzi sebou aj organizáciu. Zvolili si kapitánky Annu Kardošovú, ktorá bola dušou celej vzbury žien, Zvončarovú, Trasťovu a Porubskú a desiatničky Zičorku, Rendečku a Kočišku. Rozkazy vydávali kapitánky a desiatničky mali za úlohu z rozkazu kapitánok, v prípade potreby, zabezpečovať účasť ostatných žien. Alarmovaním bola poverená Žofia Pružinská, ktorá takmer neprestajne chodila po meste. Ženy si dali na lopaty, ktoré používali ako zbrane, namaľovať nápisy " Ježiš, Mária, Jozef a Mária Terézia. Po potlačení vzbury sa proti účastníkom začalo súdne pokračovanie.

19.storočie

Mesto opät postihli pohromi v podobe troch požiarov(v rokoch 1824, 1828 a 1832)a epidémia cholery(1831). V roku 1871 Prievidza definitívne stráca mestské výsady a na základe nových zákonných úprav, podobne ako väčšina feudálnych mestečiek v Uhorsku, je hierarchicky preradená do kategórie tzv. veľkých obcí s vlastnou samosprávou riadiacou chod sídla. V roku 1877 sa v okoli mesta začina tažit hnedé uhlie.1896 bola vybudovana železnica.

20.storočie

Nedostatok pracovných príležitostí v meste vedie začiatkom 20. storočia k vysťahovalectvu. Začiatkom 20. storočia sa v meste vytvára továreň Carpathia. V roku 1925 v meste začala elektrifikácia. Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 mesto postupne mení svoj charakter a stáva sa strediskom okolitého banského priemyslu a pridružených odvetví. Od 50. rokov 20. storočia sa v meste a jeho okolí buduje podľa sovietskych vzorov najväčší palivovo-energetický komplex Slovenska, založený na ťažbe a spaľovaní hnedého uhlia a lignitu.

Použitá literatúra

PÉLI, Imrich et al. Prievidza. Martin: Vydavateľstvo Osveta 1983

MIŠÍK, Mikuláš. Prievidza. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo 1971

Lukáš Glesk

Lukáš Glesk

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milovník histórie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáZ histórie.

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu